vydavatel:
Príspevok sa venuje rozboru folklórnej obraznosti v literárnej teórii Ľudovíta Štúra. Štúr chápal slovanskú poéziu ako zmysel existencie slovanského národa, ktorou mal prispieť k harmonizácii sveta. Akosť tejto literatúry Štúr určoval na základe slovanskej folklórnej tvorby a folklórnu obraznosť považoval za smerodajnú pre slovanských tvorcov. Osobitne rozoberal tróp prírodno-psychologického paralelizmu, ktorý považoval za uskutočnenie definície poézie, za syntézu duchovného významu a prírodného obrazu. Príspevok analyzuje Štúrovu teóriu folklórnej obraznosti a všíma si ideologické rozmery jeho výkladu. Štúr totiž pristupoval k folklóru veľmi selektívne, za prejav slovanského ducha považoval iba tie obsahy a tie trópy, ktoré vedel zosúladiť s vlastnými ideovými východiskami.
PRAMENY
Hegel, Georg Wilhelm Friedrich. 1970. Estetika II. Bratislava: Epocha.
Hurban, Jozef Miloslav. 2014. Prózy a články. Bratislava: Kalligram. Ústav slovenskej literatúry SAV.
Kalinčiak, Ján. 1960. Knieža liptovské. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry.
Kollár, Ján – Šafárik, Pavol Jozef. 1988. Piesne svetské ľudu slovenského v Uhorsku. Bratislava: Tatran.
Novalis. 1991. Zázračná hra světa. Úvahy a fragmenty. Praha: Odeon.
Štúr, Ľudovít. 1853. O národních písních a pověstech plemen slovanských. Praha: Nákladem Českého museum.
Štúr, Ľudovít. 1987. O poézii slovanskej. Martin: Matica slovenská.
Štúr, Ľudovít. 2007. Dielo. Bratislava: Kalligram. Ústav slovenskej literatúry SAV.
LITERATURA
Bednárová, Marcela. 2012. Príroda a jej miesto v štúrovskom hnutí. In: Nové kontexty života a diela Ľudovíta Štúra. Modra: Modranská muzeálna spoločnosť. 65 – 83.
Bílik, René. 2011. Intriga, sprisahanie, riskantná láska a „tendencia národná“. Jozef Miloslav Hurban: Olejkár (1846). In: Sondy do slovenskej literatúry 19. storočia. Bratislava: Kalligram – Ústav slovenskej literatúry SAV. 170 – 185.
Curtius, Ernst Robert. 1998. Evropská literatúra a latinský středověk. Praha: Triáda.
Čúzy, Ladislav. 2004. Literárnoestetická koncepcia Ľudovíta Štúra v prednáškach o poézii slovanskej. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.
Čúzy, Ladislav. 2012. Ľudovít Štúr a romantizmus. In: Nové kontexty života a diela Ľudovíta Štúra. Modra: Modranská muzeálna spoločnosť. 27 – 36.
Darovec, Peter. 2022. Ironické prepisovanie nacionálneho naratívu v slovenskej literatúre konca 20. storočia. Studia Academica Slovaca 51: 29 – 44.
Frye, Northrop. 2003. Anatomie kritiky. Brno: Host.
Hrbata, Zdeněk – Procházka, Martin. 2005. Romantismus a romantismy. Praha: Univerzita Karlova, Nakladatelství Karolinum.
Janaszek-Ivaničková, Halina. 2001. Štúrovský a Tatarkov mýtus národa. In: Hvišč, Jozef (ed.). Kontinuita romantizmu. Vývin – súvislosti – vzťahy. Bratislava: LUFEMA. 115 – 135.
Kodajová, Daniela. 2016. Dve posolstvá Ľudovíta Štúra. Kultúrno-historický význam diel Slovanstvo a svet budúcnosti a O národních písních a pověstech plemen slovanských. In: Zajac, Peter (ed.). Štúr, štúrovci, romantici, obrodenci. Bratislava: Ústav slovenskej literatúry SAV. 203 – 228.
Kollai, István. 2023. Nations Beyond Interests. Emotional and Cognitive Motives in the Development of National Identities. Journal of Nationalism, Memory & Language Politics 17 (1): 53 – 75. https://doi.org/10.2478/jnmlp-2023-0003
Komorovský, Ján. 1992. Vedecký odkaz Alexandra Nikolajeviča Veselovského. In: Veselovskij, Alexander Nikolajevič. Historická poetika. Bratislava: Tatran. 243 – 257.
Kováčik, Ľubomír. 2003. Mytologizmus v slovenskom literárnom romantizme. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Marčok, Viliam. 1980. Estetika a poetika ľudovej poézie. Bratislava: Tatran.
Stribral, Karel. 2011: O malebnu. Estetika přírody mezi zahradou a divočinou. Praha: Dokořán.
Veselovskij, Alexander Nikolajevič. 1992. Historická poetika. Bratislava: Tatran.
